Kozie mlieko sa konzumuje už tisícky rokov a je dobrým základom dojčenskej výživy. Keď sa na to pozrieme z dlhodobého hľadiska, zistíme, že malé deti v Európe boli po dojčení častejšie kŕmené kozím mliekom ako tým kravským. V domácnostiach bolo bežnejšie chovať radšej zopár kôz ako kráv.
V 50. rokoch vypili Nemci priemerne iba 9 litrov kozieho mlieka ročne. Časom stratilo kozie mlieko svoj význam a v 80. a 90. rokoch bolo takmer úplne nahradené kravským mliekom.
Avšak v stredoeurópskych a juhoeurópskych krajinách je kozie mlieko stále pomerne rozšírené, nielen v podobe chutného korenistého kozieho syra, ale aj ako mlieko samotné. A už aj v Nemecku môžeme posledných pár rokov badať návrat ku koziemu mlieku, pretože sa v niektorých podstatných bodoch líši od kravského mlieka.
Dokonca aj produkcia mlieka v kozom vemene sa viac podobná produkcii materského mlieka v prsníku ženy ako produkcia mlieka vo vemene kráv. Mastné kyseliny s krátkym a stredným reťazcom, ktoré sa vo veľkom množstve nachádzajú v kozom mlieku, sú ľudským organizmom ľahšie absorbované ako mastné kyseliny s dlhým reťazcom v kravskom mlieku, a preto sú ľahšie stráviteľné.
Tukové vankúšiky, obsiahnuté v kozom mlieku sú menšie ako tukové vankúšiky v kravskom mlieku, a preto ich tráviace enzýmy dokážu lepšie a ľahšie štiepiť. Proteíny (bielkoviny) kozieho mlieka sú obzvlášť porovnateľné s bielkovinami materského mlieka. Zoskupujú sa v menších a ľahších časticiach ako proteíny kravského mlieka, čo uľahčuje použitie kozieho mliečneho proteínu.
Vzor aminokyselín v kozom mlieku je podobný ako v materskom mlieku. Aminokyseliny sú stavebnými kameňmi proteínov.
Obsah voľných peptidov a aminokyselín v kozom mlieku je oveľa vyšší v porovnaní s kravským mliekom.
Veľa faktorov hovorí za to, aby bolo kozie mlieko základnou súčasťou dojčenskej výživy, a tak sú aj naše Töpfer produkty Ziegenmilch 1 a Ziegenmilch 2 už niekoľko rokov obľúbenou voľbou vo výžive dojčiat.
Najvyššie štandardy kvality hovoria - podľa najnovších, vedecky doložených, výživových poznatkov:
1. Maathuis A., Havenaar R., He T., Bellmann S.: Protein digestion and quality of goat and cow milk infant formula and human milk under simulated infant conditions. (Trávenie proteínov a porovnanie kvality kozieho, kravského a ľudského mlieka v simulovaných podmienkach kojenia) Journal of Pediatric Gastroenterology and Nutrition. 2017;65(6):661–666. doi:10.1097/MPG.0000000000001740
2. Tannock, Gerald W; Lawley Blair, Munro Karen, et al. (2013): Comparison of the compositions of the stool microbiotas of infants fed goat milk formula, cow milk based formula or breast milk. (Porovnanie zloženia stolice kojencov, kŕmených kozím, kravským a materským mliekom) Journal of Applied and Environmental Microbiology Apr 2013, 79 (9) 3040-3048; DOI: 10.1128/AEM.03910-12
3. Hodgkinson A. J., McDonald N. A., Kivits LJ, Hurford D. R., Fahey S., Prosser C. (2012): Allergic responses induced by goat milk αS1-casein in a murine model of gastrointestinal atopy. (Alergické reakcie vyvolané αS1-kaseínom v kozom mlieku na pokusoch s modelom myšacej gastrointestinálnej atopie) Journal of Dairy Science. 2012 Jan. 95(1):83-90. doi: 10 .3168/jds .2011-4829. www. ncbi. nlm. nih.gov/pubmed/221921862