Žiadne produkty v košíku.
V ďalšom našom seriáli zameriame pozornosť na top 10-tku najčastejších rodičovských prešľapov počas prvého roka dieťaťa a aj zopár tipov ako sa im vyhnúť. Všetci rodičia robia chyby. Neveríte? Len si pomyslite na svojich vlastných rodičov. Určite Vás aj pri najväčšej láske a úcte k nim napadne zopár vecí, ktoré by ste Vy robili inak. Pravdou je, že nikto nie je neomylný - najmä noví rodičia. Ak ale spoznáte top 10-tku najčastejších rodičovských chýb, možno sa aspoň niekoľkým z nich dokážete vyvarovať.
Mnoho nových rodičov máva v prvom roku dieťatka niekedy až bujné reakcie na slintanie, kakanie, zvracanie, prípadne iné veci, ktoré robí malé dieťa. Noví rodičia trávia počas tohto obdobia veľa času rozmýšľaním nad tým či: „Kakalo veľa, či je to málo?“, „Neslintá príliš veľa?“ „Je napapané dosť, alebo ešte pridám? A nebude to potom už veľa?“ „Neplače dnes nejak často?“ Tieto otázky sú samozrejme prirodzené tak, ako je Vám prirodzený aj strach o Vášho maličkého potomka. Pozor však na to, že dieťatko na prípadne prehnanú úzkosť veľmi citlivo reaguje a v svojej podstate na ňu podvedome nadväzuje. Nebojte sa príliš, bábätká sú oveľa silnejšie naproti tomu ako krehulilinko vyzerajú.
Rodičia si myslia, že ich hlavnou úlohou je uistiť sa, že dieťa neplače. Je to preto, že plač spájame s tým, že niečo robíme nesprávne. Avšak deti sú v podstate stavané pre plač. Samozrejme, nemá to znamenať, že dieťa má stále plakať, to tým určite nechceme povedať. Avšak plač je prirodzený, nie je to vždy znamenie, že sa deje niečo zlé. Detičky môžu byť čerstvo prebalené a nakŕmené a aj napriek tomu môžu plakať ako o dušu. Plač je vlastne akási súčasť samotného bytia dieťatka, jeho spôsob komunikácie, prejav emócií i keď niekedy pripomínajúci až príliš dlhú áriu.
Azda najväčšie problémy spojené s neutíchajúcim plačom zažívajú rodičia pri uspávaní dieťatka. Dnes sú známe mnohé metódy, ako dieťa naučiť zaspávať samé, avšak každé dieťatko je iné a každé vyžaduje osobitný prístup a niekedy veľa trpezlivosti.
Ak je ale plač vášho dieťatka neutíchajúci v prípade teploty alebo je plač spojený s vyrážkou či zvracaním, čo najskôr sa obráťte na detského lekára.
Chyba alebo omyl? Materské mlieko je pre dieťa tým najlepším štartom do života. Je ľahko stráviteľné a poskytuje mu ochranu proti alergiám a infekciám. Dôležité je však aj to, že matka a novorodeniatko pri kojení pociťujú jedinečnú blízkosť ktorá im prináša vzájomný pocit pohody a radosti.
Niektoré bábätká sú takpovediac spavé a na dojčenie sa budia tak po štyroch, piatich hodinách, čo mnohé maminy považujú za závidenia hodnú výhodu, pretože tie druhé koja aj každé dve hodiny. Za chybu považujeme dieťa budiť v noci na dojčenie. Ak má mamina strach, že dieťatko nemá dostatok mlieka a budí ho aj v noci, šije na seba bič. Ak to prirodzená potreba bábätka nevyžaduje, ale týmto budením sa to naučí, tak je dosť možné, že sa bude aj do troch rokov veku v noci budiť a dožadovať sa jedla.
Dôležité je, aby bábätko vypilo dostatok mlieka počas dňa, inak ho bude v noci reálne potrebovať.
Jednotlivé intervaly dojčenia by mali vychádzať zo spontánnej potreby dieťatka – teda kojiť ho vtedy, keď sa samé prebudí.
Dojčené deti môžu, ale predovšetkým by mali spať celú noc. Často sa objavuje mylná predstava, že materské mlieko nie je dostatočne silné na to, aby sa dieťa cez noc nebudilo, ale je to možné a užitočné, a to nie len pre dojčené deti ale aj pre ich ich mamičky - prespať celú noc.
